V nedeľu 5. júla, v deň štátneho sviatku, ktorým si pripomíname slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy, sa konajú veľkolepé slávnosti na Devíne. Diváci Slovenskej televízie budú pri tom.
Tematické vysielanie STV sa v nedeľu 5. júla začína o 10.00 h na Jednotke priamym prenosom z Nitry, kde bude Svätá omša na sviatok sv. Cyrila a Metoda. Priblíži nám významné okamihy našej histórie, keď svätý Cyril (predtým Konštantín) spolu s bratom Metodom prijali misiu zveľadiť katolícku vieru a zriadiť cirkevnú provinciu u Slovanov na Veľkej Morave a roku 863 na pozvanie kniežaťa Rastislava prišli na naše územie. Do staroslovenčiny preložili Sväté písmo a liturgické knihy a zapísali ich písmom, ktoré vynašiel Cyril. Preklad evanjelia sv. Jána začínajúci slovami: "Na počiatku bolo slovo..." je počiatkom nášho i slovanského písomníctva vôbec.
Misia sv. Cyrila a Metoda patrí k najvýznamnejším v ranokresťanskej Európe. Hlaholika bola ich žiakmi upravená na cyriliku a možno ju vidieť ešte dnes v Bulharsku, Srbsku, Rusku i v ďalších krajinách. Právom sa k ich odkazu hlásia všetky slovanské národy. Význam misie vyzdvihol v roku 1980 pápež Ján Pavol II., keď Cyrila a Metoda vyhlásil za spolupatrónov Európy.
Slávnosti na Devíne vysielame v priamom prenose o 16.50 h na Jednotke. Na podujatí, ktoré sa uskutoční pod záštitou predsedu vlády SR, sa zúčastnia naši najvyšší ústavní činitelia a ďalší hostia. Prihovoria sa prezident republiky Ivan Gašparovič, predseda NR SR Pavol Paška, premiér Robert Fico, kardinál Ján Chryzostom Korec, vystúpia členovia folklórnych súborov, profesionálne hudobné telesá a poprední slovenskí umelci.
Povesť o Cyrilovi a Metodovi je názov jednej z častí cyklu hraných dokumentov Hrady a povesti. Uvedieme ju o 11.55 h na Dvojke. Rozpráva príbeh prvých vierozvestcov Cyrila a Metoda, ktorí priniesli na Veľkú Moravu vieru, písmo a nového ducha. Posvätili tak našu štátnosť, ovplyvnili celé generácie v kultúrnom a duchovnom bytí.
Dokument režiséra Gejzu Ďurjaka Devín - spolupútnik histórie Bratislavy z cyklu Bratislavské miniatúry, ktorý vysielame o 12.20 h na Dvojke, je prechádzka históriou starobylého Devína. „Už takmer dve storočia prešli odvtedy, čo Napoleónovi vojaci vyhodili do povetria Devínsky hrad. Na strategickej polohe sútoku Moravy a Dunaja žili ľudia už v neolite a keltské osídlenie malo charakter pevnosti. Rímania tu mali stálu vojenskú stanicu a archeologické nálezy, ktoré sa na Devíne robili s prestávkami od roku 1914, dokumentujú neprerušené slovanské osídlenie. Devín spolu s Bratislavou a Nitrou sú jediné zachované názvy slovanských sídiel z obdobia Veľkej Moravy. Do moderných slovenských dejín sa Devín zapísal štúrovskými výletmi, stal sa národnou kultúrnou pamiatkou, novodobým národným symbolom...“ dozvieme sa z dokumentu.
O 13.35 h na Dvojke sa v ďalšom dokumente vrátime na Cyrilometodské dni v Terchovej v roku 2007.
Arcibiskup a sekretár Kongregácie pre východné cirkvi v Ríme Mons. Cyril Vasiľ sa prihovorí v Sviatočnom slove o 19.20 h na Dvojke.
O Devíne sme sa mohli dozvedieť viac aj v Správach STV 30. júna od redaktora Viliama Stankaya v rámci cyklu reportáží - potuliek po turisticky atraktívnych miestach. Toto miesto, symbol našej histórie a národnej identity, okrem prehliadky hradu ponúka návštevníkom viaceré možnosti na pešie alebo cyklistické túry. Atraktívna poloha brala nad sútokom Dunaja a Moravy predurčila miestu strategický význam od čias Keltov, neskoršieho rímskeho impéria, veľkomoravskú ríšu až po Rakúsko- Uhorsko. Dnešný názov Devín podľa všetkého vznikol zo staroslovienskeho označenia pre dievča, teda dowina. Jednotlivé veže a paláce hradu, z ktorých sa dodnes zachovali pozostatky sa postupne stavali a menili od 13. až do 17. storočia. Funkčný hrad na ruiny premenila postupujúca napoleonská armáda v 18. storočí. Okrem hradu o význame miesta svedčia aj pozostatky rímskych stavieb a pravdepodobne prvého kresťanského kostola na území Slovenska.
Symbolický význam dostal hrad pre Slovákov po rokoch národného obrodenia, pretože naň vystúpil Ľudovít Štúr a jeho nasledovníci, ktorí na tomto mieste prijali slovanské mená ako Velislav, či Miloslav. Dnes na Devín smeruje väčšina návštevníkov Bratislavy, ktorí si môžu prehliadku archeologickej expozície spojiť s príjemnou prechádzkou po Slovanskom nábreží, alebo s cyklotúrou, výletom na Devínsku kobylu, či neďaleký Sandberg.
Želmíra Blašková-Habánová, hovorkyňa STV
7%
9%
2%
7%
25%
